reklama

Keď chvost vrtí psom

Ekonomika už nie je viac nástrojom diplomacie, ale diplomacia je nástrojom ekonomiky. Takto nejako som pred dvoma rokmi začínal svoj príhovor na porade veľvyslancov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Okrem toho som vyjadril obavy, či bude dohoda medzi Veľkou Britániou a EÚ dosiahnutá, a to už bolo dva roky po referende. Pred pár dňami sa v médiách objavila informácia, ktorá citovala Borisa Johnsona ako povedal, že Británia môže skvelo prosperovať aj bez pobrexitovej obchodnej dohody s EÚ. A myslím, že vie prečo to hovorí…

Brexit je jasným príkladom prepojenia ekonomiky a politiky. Bez nutnosti hĺbkovej analýzy, ktorú nechávam na odborníkov, si myslím, že je dôležité zrekapitulovať si niektoré základné veci. Referendum sa uskutočnilo v polovici roka 2016. Prechodné obdobie malo trvať dva roky. To bol časový priestor, počas ktorého mal byť zmluvne vyriešený odchod Britov z EÚ a zároveň nové usporiadanie vzťahov. Tento proces bol častokrát prirovnávaný k rozvodu. Stručne povedané, buď sa mala za dva roky dosiahnuť dohoda o tom, ako budeme ďalej spoločne fungovať, alebo mal nastať tvrdý Brexit, teda vystúpenie z EÚ bez dohody. Hovorilo sa, že jedno bez druhého sa nebude dať realizovať, že vystúpenie a ďalšie vzájomné fungovanie sú prepojené misy a má sa to vyrokovať naraz. Jeden štát “proti” 27, tak nejak to vyzeralo z pohľadu vedenia rokovaní. Aby sa to trošku okorenilo, na strane EÚ bol vedením vyjednávaní poverený Francúz.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po takmer štyroch rokoch (nie po dvoch), 31.1.2020, sa po náročných rokovaniach naplnilo rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z referenda v roku 2016, vystúpiť z Európskej únie. A opäť bolo definované ďalšie prechodné obdobie… Dnes čítame nedávne vyjadrenie premiéra Johnsona, že aj bez dohody to bude OK. A dokonca, niektoré vyrokované aspekty už odsúhlasenej dohody o odchode sa po novom legislatívnom návrhu britskej vlády nemajú implementovať. Konkrétne sa jedná o tzv. “Írsku poistku”. Čiže nielen, že dohoda o usporiadaní je v nedohľadne, ešte aj to čo bolo vyrokované, vlastne neplatí. Pretože pokiaľ nie je vyrokované všetko, neplatí nič. A teraz to vidíme v praxi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôležité je povedať, že všetci kompetentní jasne videli, ako rokovania prebiehajú a kam to smeruje, a bolo veľmi naivné si myslieť, že všetko prebehne tak ako má. Čiže tie ostatné 4 roky sa dali využiť na adaptáciu, na prípravu, nielen legislatívne, ale jednoducho aj prakticky, obchodne. Diverzifikovať, prijať opatrenia, podporiť ekonomiku. V zásade ide najmä o obchod. Aby sme na konci dňa opäť neostali prekvapení, zaskočení a v nemom úžase, lebo sme počítali s tým, že všetko sa na koniec bez problémov uzavrie.

Tak sa ale biznis nerobí, a Briti to vedia veľmi dobre. Koniec koncov, jeden skúsený zahraničný diplomat mi ešte v roku 2016 povedal, že si treba dať veľký pozor na ešte jeden aspekt. Výhodou Britov je aj znalosť jazyka, ktorá sa často podceňuje. A práve pri medzinárodných dohodách, najmä ich implementácií a následných podrobných výkladoch je tento aspekt kľúčový. Rokuje sa predsa v angličtine, tak ako sa aj uzatvárajú medzinárodné dohody. Diplomati (v EÚ) hovoria, že je to lose-lose situácia, teda, že obe strany prehrajú. Takto to však nebýva, jedine ak krátkodobo. Vždy má jedna strana navrch. A časom urobí z nevýhody výhodu. Brexit sa už s nami vlečie viac ako 4 roky a kľúčové oblasti stále nie sú dohodnuté. Tak kto tu teda tvrdí muziku?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A my medzičasom na Slovensku, s našou malou, otvorenou a od exportu závislou ekonomikou (ošúchaná fráza, ktorú si zvykli všetci kompetentní používať), prijmeme v reakcii na pandémiu koronavírusu a súvisiacu ekonomickú recesiu 119 stranový plán obnovy s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Vo všeobecnosti som rád, že sa prijímajú dokumenty strategického významu, ale viete koľkokrát je v tomto vizionárskom dokumente použité slovo export? Myslím ten export, od ktorého sme tak životne závislí a na ktorý sme odkázaní. Presne tri krát. Jeden krát ako zástupná téma vo vete, ktorá hovorí o všetkom možnom, citujem: “Zdroje na vedu, výskum a inovácie sa v priebehu rokov 2021 až 2024 výrazne navýšia, doplnia sa chýbajúce podporné nástroje od výskumu, cez podporu inovácií, rastové financovanie až po podporu exportu.” To je na strane 8, v rámci zhrnutia. Len zmienka v úvode dokumentu. Následne je slovo export letmo zachytené už iba v poznámke pod čiarou na strane 28 v kontexte dostatku elektrickej energie na Slovensku a posledný krát na strane 69 v kontexte exportnej výkonnosti automobilového priemyslu. Čiže žiadne konkrétne proexportné opatrenie, žiaden plán.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Summa summarum, export sa žiaľ stále nedostal medzi priority pripravovaných ekonomických opatrení, napriek tomu, že naša ekonomika je od exportu závislá. A vzhľadom na jej veľkosť asi aj vždy bude. Som optimista, verím, že to časom zmeníme. Aj keď sme k procesu pripomienkovania neboli prizvaní, Rada slovenských exportérov (www.exporteri.sk) je pripravená prispieť aj v rámci verejnej diskusie, ktorá bola zverejnením tohto dokumentu otvorená. Nemala však táto diskusia vypracovaniu dokumentu predchádzať?

Lukáš Parízek

Lukáš Parízek

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lukáš Parízek, narodený 9. septembra 1986 v Bratislave, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rokoch 2016-2020. Súčasne predseda Rady slovenských exportérov. Venuje sa podpore slovenských podnikateľov v zahraničí a zefektívneniu nástrojov štátu v oblasti exportu. Príspevky uverejnené na tomto blogu sú osobné názory, postrehy a komentáre. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu