A keďže podnikateľské fóra sa väčšinou realizujú v pracovnej dobe a majú organizovaný a formálny priebeh, dajú sa oveľa jednoduchšie implementovať a dodržiavať aj potrebné bezpečnostné opatrenia. A stále je to príležitosť pre podnikateľov realizovať svoj biznis a snažiť sa minimalizovať dopady súčasnej krízy.
U nás na Slovensku, pevne verím, tiež rozlišujeme rôzne druhy takýchto podujatí, ako aj ich spoločenský a ekonomický dopad, avšak komunikačne sme doviedli nielen verejnosť, ale najmä podnikateľský sektor do absolútnej neistoty a na pokraj zúfalstva. Zatiaľ čo v nákupnom centre sa môže pokojne nachádzať niekoľko stoviek alebo tisíc ľudí naraz, tradične organizované podnikateľské podujatia a výstavy napríklad v Inchebe museli byť zrušené. Z pohľadu exportérov by sa dalo menovať hneď niekoľko podujatí napríklad plánované WOFEXPO preložené na rok 2021, každoročné podujatie SlovakiaTech v Košiciach zrušené a Kooperačná burza SARIO bude realizovaná v online priestore. Navyše sme sa dozvedeli o pripravovaných opatreniach 30, 100 a 200. Ale opäť hádžeme všetky podujatia do jedného vreca. Situácia sa zhoršuje, to treba uznať, ale prečo stále kompetentní riešia svadby a veselice a nevenujú sa konferenciám a odborným podujatiam? Je dôležitejšie, aby sa ľudia mohli zabávať alebo aby fungovala ekonomika? Je naozaj porovnateľné šírenie nákazy v nočných kluboch, v obchodoch a detských kútikoch s organizovanými pracovnými podujatiami, kde sa vedú formálne rokovania a debaty na odborné témy? Samozrejme, že nie je, ale asi ide viac o politické body ako o podporu ekonomiky. Asi je dôležitejšie sa zabávať ako zarábať.
Odborné fóra a konferencie si vyžadujú dlhodobú prípravu a dôslednú organizáciu. Nehovoriac o medzinárodných účastníkoch. Ak však v pred víkendom vydá pandemická komisia nejaké odporúčanie, ktoré následne v pondelok vláda zmení a potom o dva dni sa bližšie špecifikujú ďalšie opatrenia a obmedzenia, vytvára to veľkú mieru neistoty a nepredvídateľnosti. Nehovoriac o tom, že sa často kompetentní predbiehajú o mediálny piedestál s cieľom dramatizovať situáciu. Organizátori aj podnikatelia v tomto dôsledku väčšinu ak nie všetky plánované aktivity preniesli buď do online priestoru (čo vyhovuje len úzkej skupine firiem) alebo celkom zrušili. Napriek sile online komunikácie sú ešte aj v treťom tisícročí komodity a služby, kde sú osobné rokovania a ukážky nenahraditeľné.
V tomto krátkom komentári nemám ambíciu vyčerpávajúco porovnávať počty infikovaných a opatrenia s okolitými krajinami. Chcem však poukázať na to, aké devastačné následky má nekoordinovaná a neadekvátna komunikácia. Kým u nás sa všetky plánované podujatia pre istotu rušia, v Českej republike a Maďarsku sa veľká časť podnikateľských podujatí realizuje. Veľmi presné a jasné pokyny aktualizujú ministerstvá na svojich weboch s dôrazom na biznis podujatia. Napríklad v Rakúsku môžete pokojne organizovať odborné podujatie pre viac ako tisíc ľudí, za predpokladu, že dodržíte nevyhnutné opatrenia. A už nehovorím o tom, ako často a kde členovia týchto vlád absolvujú ekonomicky zamerané pracovné cesty do zahraničia, napriek tejto zložitej situácii.
Slovensko totižto žije každodennými tlačovými konferenciami. A to len preto, že nie je jeden centrálny zdroj informácií, a súčasne väčšina kompetentných má žiaľ pocit, že ich mediálna hviezda stúpa s každou novou informáciou. Cukor a bič v priamom prenose. V kontexte časovo a technicky neflexibilnej a nie veľmi objemnej finančnej pomoci pre našich podnikateľov nám každá ďalšia ohlásená tlačová konferencia k protipandemickým opatreniam príde ako očakávanie ďalšej morovej rany. Je to ozaj nutné? Táto komunikácia má totiž priame dopady na našu ekonomiku a export.
