Vybudovanie modernej ekonomickej diplomacie považujem za kľúčový element našej zahraničnej služby. Mala by reflektovať najnovšie svetové trendy, byť adresná a predovšetkým efektívna. Fungujúci príklad je doslova na dosah ruky, za riekou Moravou. Je pozoruhodné, akým spôsobom sa českí kolegovia prispôsobujú kritériám 21. storočia. Na tému odovzdávania skúseností z ekonomickej diplomacie som absolvoval rokovania so svojimi rezortnými partnermi zo všetkých krajín V4. Musím konštatovať, že v tejto oblasti máme značné rezervy. Netreba však plakať nad rozliatym mliekom. Hľaďme dopredu. Náskok našich susedov je možné aspoň čiastočne dobehnúť, a to vďaka ich ochote otvorene zdieľať svoje praktické skúsenosti z premeny rezortu diplomacie na osožného partnera pre podnikateľov. Vďaka týmto skúsenostiam sa môžeme vyvarovať i zbytočných chýb.
IBA DOBRÉ MENO KRAJINY NESTAČÍ
Zhmotnime politický kapitál. Pretavme dobré meno našej krajiny, ktoré sme dlhé roky budovali na diplomatickej úrovni, do konkrétnych obchodných výsledkov. Slovensko má v mnohých krajinách dobré meno. Týka sa to predovšetkým západného Balkánu a štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Niekdajšie Československo zohrávalo v oblasti obchodu významnú úlohu aj v Afrike. Častokrát si kladiem otázku, čo získavame od našich zahraničných partnerov za podporu, ktorú im dávame v rámci medzinárodného spoločenstva. Chceme zlepšovať podmienky našich menšín, posilniť zahraničný obchod, alebo sa len prikláňame k davu?
SME PROEXPORTNÁ KRAJINA, ALE...
Zamerajme sa na uskutočňovanie oficiálnych návštev s dostatočným obsahom. Pracujme tak, aby obsah udával tempo našich aktivít v danom teritóriu. Do zahraničia som cestoval s našimi podnikateľmi viac ako 15 krát. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť zvyšujúci sa záujem na účasti v podnikateľských misiách. Tie sa usilujem prispôsobovať dopytu zo strany slovenských firiem, a nie naopak. Makroekonomické ukazovatele potvrdzujú, že sme proexportnou krajinou. Automobilový priemysel dnes tvorí gro nášho exportu. Naše ľudské zdroje však nie sú nekonečné. Už dnes sme svedkami zamestnávania pracovníkov zo Srbska či Ukrajiny. Navyše, samotné investície automobiliek rovnako raz skončia. Súčasný stav nie je udržateľný zo strednodobého, tobôž nie z dlhodobého hľadiska. Povedzme si na rovinu, to chceme naozaj celému svetu tvrdiť, že Volkswagen alebo KIA sú slovenský produkt? Švajčiari majú hodinky, Česi pivo, Poliaci krowky, Dáni lego. Mohol by som pokračovať do nekonečna. Čo však dnes pozná svet ako rýdzo slovenské?
VIAC POMOCI PODNIKATEĽOM
Malé a stredné podniky tvoria nadpolovičnú hodnotu HDP Slovenska. Ak chceme našu krajinu posunúť ďalej, budeme musieť vystúpiť z komfortnej zóny a venovať tomuto segmentu patričnú pozornosť. Koncom minulého roka sme uskutočnili posledné stretnutie zo série Spolu pre Slovensko: Z regiónov do sveta. Tento formát som inicioval v minulom roku a prezentuje formy štátnej pomoci pre malé a stredné podniky. Taktiež poskytuje priestor na výmenu praktických skúseností. Navštívil som podnikateľov v každom kraji. Zvyšujúca sa úroveň jednotlivých podujatí i účasť regionálnych podnikateľov dokazujú správnosť takýchto aktivít. Potrebujeme ich čo najviac rozvíjať. Reakcie podnikateľskej obce na existujúce formy podpory zo strany štátu zároveň poukazujú na nedostatočnú úroveň vybudovaného povedomia. V dnešnom digitalizovanom svete si ľudia dokážu dohľadať požadované informácie z otvorených zdrojov. Úlohou štátu by preto malo byť vytvorenie platformy, ktorá bude mať oproti verejným informáciám pridanú hodnotu. Konkurencia na svetových trhoch nespí a je obrovská.
REZERVY V PREZENTÁCII SLOVENSKA
Naše Slovensko sa ešte stále nachádza v bode, kedy potrebujeme investovať do svojej prezentácie. Dodnes si nás mýlia so Slovinskom či bývalým Československom. Áno, Slovensko je relatívne mladý štát. Ukazuje to však i na nevyhnutnosť zlepšovania marketingu. Obsahovú stránku tvorí najmä ľudský a intelektuálny kapitál, naše znalosti, vízie, hodnoty a priority. Formálna stránka našej zahraničnej politiky je tvorená vizuálnou časťou našich aktivít a predstavuje našu komunikáciu a prezentáciu v zahraničí. Zahŕňa široké spektrum aspektov, od osobnej prezentácie jednotlivých zamestnancov našej zahraničnej služby, cez používanie štátnych symbolov a protokolu, až po vizuálnu prezentáciu. Práve formálna stránka, a teda marketing, pomáha predať tovar v zahraničí, či už pod ním chápeme náš export, cestovný ruch, kultúru, alebo značku Slovensko.
Cudzinci pred návštevou Slovenska často nemajú priveľké očakávania. Dôvodom je práve nedostatočná prezentácia, pretože väčšina návštevníkov je po návšteve našej krajiny nadšená. Zásadným predpokladom úspešnej prezentácie v zahraničí je navýšenie investícii, otváranie ambasád v krajinách s rýchlo rastúcim hospodárstvom, a aktívna komunikácia. Tieto prostriedky sa síce priamo nikdy nevrátia, avšak bez ich vynakladania sa len ťažko „predáme“. Prvý dojem sa nedá urobiť na druhý krát.
SPRÁVNA STRATÉGIA A VYŠŠÍ ROZPOČET
Zamerajme sa na podporu sekundárnych dodávateľov, výskum, vývoj, služby. Hľadajme nové teritória, prípadne znovu objavme tie staré. Zastávam názor, že slovenské firmy by sa pri svojich exportných snahách mali opierať nielen o dlhoročné skúsenosti zo strojárstva, obranného priemyslu, energetiky, potravinárstva, ale aj o dobré renomé vo sfére informačných technológií, kybernetickej bezpečnosti, či biometrie. Nesmieme opomenúť ani možnosti, vyplývajúce z prepojenia rozvojovej spolupráce s našimi obchodno-ekonomickými záujmami. Potenciál tohto priestoru doposiaľ nevyužívame naplno.
Popri premene nášho strategického prístupu k ekonomickej diplomacii je potrebné navýšiť rozpočet nielen ministerstva zahraničných vecí, ale aj relevantných agentúr. Naše ministerstvo momentálne disponuje približne sedminovým rozpočtom v porovnaní s Maďarskom, rozpočet rakúskych a poľských partnerov je štyrikrát vyšší, český trikrát.
Slovensko je úspešný štát, ale ešte stále potrebuje budovať. Preto si naše Slovensko vybudujme v prvom rade doma, a bude rásť aj naše meno v zahraničí.