Rusko vs USA: riadené súperenie veľmocí?

Autor: Lukáš Parízek | 2.1.2020 o 21:27 | (upravené 3.1.2020 o 8:40) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2351x

Na prelome rokov sme mali možnosť sa dočítať ako ruský prezident Putin ďakuje americkému prezidentovi Trumpovi za poskytnutie spravodajských informácií, ktoré pomohli zabrániť teroristickým útokom v Rusku.

Čas od času sa objavujú takéto správy, a faktom je, že boj proti terorizmu je hádam jedna jediná oblasť, v ktorej tieto dve veľmoci stabilne spolupracujú. V roku 2001 prezident Putin ako prvý zo svetových lídrov zatelefonoval prezidentovi Bushovi, aby vyjadril solidaritu po septembrových teroristických útokoch, a zároveň ponúkol asistenciu Ruska v boji proti tejto globálnej hrozbe.

Odvtedy svet prešiel turbulentným obdobím a geopolitické nálady sa menili ako na sínusoide. Vojna v Afganistane, ďalšie teroristické útoky v Londýne a Madride, svetová ekonomická kríza, konflikt v Gruzínsku, pokus o „reštart“ vzťahov medzi Západom a Východom, následne konflikt na Ukrajine, Brexit, obchodné vojny a mnohé iné. Dnes čelíme obrovskému prehĺbeniu nedôvery v medzinárodnom prostredí a mnohí sa obávajú ničivého ozbrojeného konfliktu. K tomu vypovedanie dôležitých dohôd a zmlúv, ktoré garantovali aspoň akú takú limitáciu v zbrojení veľmocí.

Ako teda čítať občasné pozitívne správy o telefonických rozhovoroch dvoch prezidentov alebo o priateľskom stretnutí v Helsinkách? Ja to vnímam pozitívne, pretože to je obojstranný signál ochoty pristupovať k vzájomným vzťahom s rozumom, teda racionálne. Na rozdiel od nepredvídateľného správania ideologických šialencov, ktorých sme mohli vidieť niekoľko v 20. storočí. Takí lídri doviedli svoje krajiny na pokraj zničenia a niektorí aj ďalej.

Preto akokoľvek nesympatické by sa mohlo niekomu zdať chladné a vypočítavé správanie v medzinárodných vzťahoch, kedy častokrát divák stráca prehľad a pozície jednotlivých štátov sa menia v rôznych kontextoch, je to stále tá lepšia cesta, pretože takéto správanie je riadené a dostatočne predvídateľné. Aj keď to tak niekedy nevyzerá, vždy je za tým určitá logika, či už ekonomická alebo politická. Z tohto pohľadu vzťahy medzi USA a Ruskom vnímam ako riadené súperenie veľmocí. A kým čítam, že sa prezidenti a ministri stretávajú, že sa vymieňajú informácie v boji proti terorizmu, vtedy viem, že ešte nie je všetko stratené. Dúfam, že budeme takéto pozitívne správy čítať čoraz častejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?