Nie vždy tomu tak však je. Problém nastáva v momente, keď príde na platenie.
Podobne to vyzerá v medzinárodných organizáciách. Koľko kto platí a na základe akého kľúča a matrice sa finálny účet vyráta, sa môže veľmi rýchlo stať dôvodom dlhotrvajúcich nezhôd. Financovanie veľkých medzinárodných organizácií je vždy spojené s problémami a ťažkými vyjednávaniami zúčastnených strán o tom kto, koľko, prečo a ako zaplatí. Inak tomu nie je ani v prípade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
V tejto najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácií sa od januára 2019, na obdobie jedného roka, stala predsedníckou krajinou práve Slovenská republika. Zabezpečenie rozpočtu OBSE, ako aj prijatie rozhodnutia o príspevkoch jednotlivých krajín (škály) tak ostalo na našich pleciach.
Príspevkovými škálami rozumieme percentuálne podiely, na základe ktorých krajiny OBSE finančne prispievajú do spoločného rozpočtu. Aj keď sa to javí ako vec v zásade jednoduchá, nie je tomu tak. Príspevky jednotlivých krajín sa stali na dlhé štyri mesiace problémom, ktorý blokoval prijatie rozpočtu organizácie. Táto skutočnosť začala reálne ohrozovať fungovanie OBSE, nakoľko sa organizácia dostala do rozpočtového provizória.
Naposledy platné škály boli prijaté ešte v roku 2005 a od vtedy sa nemenili. Konečnú platnosť stratili ešte v decembri 2017, pre chýbajúcu dohodu krajín o ich novej podobe. Právne vákuum, ktoré sa v roku 2018 žiaľ nepodarilo vyriešiť, pokračovalo v roku 2019. Bez jasných pravidiel financovania, nemôže organizácia, ktorá sa každodenne venuje otázkam bezpečnosti v našom bezprostrednom okolí, nerušene fungovať.
Nebudem polemizovať o tom, že bezpečná budúcnosť sa týka nás všetkých. V medzinárodnom systéme je práve dobre fungujúca OBSE, ktorá je platformou na výmenu, často vyhranených názorov 57 účastníckych krajín, nenahraditeľná. OBSE sa venuje bezpečnostným otázkam v maximálnej komplexnosti a to naprieč troma základnými piliermi: politicko-vojenským, ekonomicko-environmentálnym a ľudsko-právnym. Chýbajúca dohoda, respektíve absentujúci systém platieb alebo netransparentnosť pri uplatňovaní rovnice výpočtu finančných príspevkov jednotlivých krajín, odvracajú pozornosť od iných, zásadných otázok bytostne sa týkajúcich ľudí, ktorých ohrozujú rôzne konflikty. A tých, aj keď to my doma na Slovensku našťastie priamo necítime, je dosť. Napríklad konflikt o Náhorný Karabach, konflikt v Gruzínsku, Podnesterský konflikt v Moldavsku alebo vojna na východnej Ukrajine.
Slovenské predsedníctvo sa rozhodlo situáciu vziať do vlastných rúk a pokúsiť sa nájsť spoločné riešenie. A to nie len na tento rok, ale predstaviť reformu systému príspevkových škál, ktorá by mohla fungovať z dlhodobého hľadiska.
Súčasná situácia je taká, že 17 z 57 krajín platí 93 % rozpočtu organizácie, pričom ostatných 40 krajín platí spoločne len 7 % príspevkov. Na zdôraznenie tejto disproporcie môže slúžiť aj toto prirovnanie – len 5 krajín financuje viac ako polovicu rozpočtu OBSE. V skratke systém, ktorým OBSE dnes disponuje nie je férový. Staré škály nebrali do úvahy dnešnú mieru inflácie, rast ekonomík ako aj politické zmeny v priestore OBSE. Pre konsenzuálnu organizáciu, kde každého hlas má rovnakú silu v rozhodovacích procesoch sa to postupne stalo zásadným problémom. Preto sa dlhodobá reforma stáva tak potrebnou a naliehavou.
Rozhodnutie ministra nominovať ma do funkcie predsedu neformálnej pracovnej skupiny OBSE pre príspevkové škály sa ukázalo ako krok správnym smerom. Slovensko svojou politickou angažovanosťou nie len potvrdilo záujem dotiahnuť príspevky jednotlivých krajín na rok 2019 do úspešného konca, no povýšilo túto problematiku z technickej na politickú. Slovensko dalo tejto citlivej otázke politickú vážnosť.
Minulý týždeň (11.4.2019) sa nám poradilo po trojmesačnom úsilí dosiahnuť prielom, zásadnú dohodu účastníckych štátov o príspevkových škálach na tento rok. Dohoda o výške finančných príspevkov jednotlivých krajín otvorila slepú uličku aj v otázke prijatia rozpočtu. Predsednícky tím Slovenska tak potvrdil svoje vyjednávacie schopnosti. A ja im za to ďakujem. Pod tlakom zástupcov účastníckych krajín OBSE sme ako predsedníctvo dokázali vyrokovať dôležitý kompromis a zabezpečiť tak bezproblémový chod organizácie aspoň na tento rok. Kľúčovým krokom nášho predsedníctva bolo určenie jasnej stratégie riešenia problému príspevkových škál a vyslanie silného politického signálu partnerom, že Slovensko má záujem o riešenie tejto otázky aj z dlhodobého hľadiska.
Slovensku sa prijatím rozhodnutia o škálach a rozpočte nateraz podarilo pohnúť balvanom. Musíme sa však sústrediť na rokovania o dlhodobej reforme príspevkových škál, v záujme predísť podobným patovým situáciám do budúcna. Hľadanie riešenia nie je len o slovenskom predsedníctve. Chceme, aby po nás niečo ostalo. Našou primárnou snahou je nastaviť kredibilné procesy, po prijatí ktorých budeme môcť tvrdiť, že z dlhodobého hľadiska vyhrávame všetci.
OBSE je konsenzuálna organizácia. Každá krajina ma jeden hlas s rovnakou váhou. To prináša nie len veľké výhody, no aj obrovskú zodpovednosť. Slovensko je pripravené organizáciu touto neľahkou cestou aj naďalej viesť. Každé konečné rozhodnutie je však vždy v rukách všetkých 57 účastníckych štátov. Alternatívou otvoreného dialógu sú často bojové polia, vlečúce sa konflikty a utrpenie nevinných civilistov. A to určite nechceme...
