reklama

Oberačky a vinobrania. Vizitka našej hrdosti.

Najkrajší čas pozdĺž Malých Karpát je jeseň, kedy sa oberá hrozno. Intenzívne nám pripomína, čo všetko môžeme stratiť alebo získať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V Rači žijem, prežil som tam väčšinu prázdnin a chodil na základnú školu. Vinohradníctvo a vinárstvo k nám a k životu v Rači neodmysliteľne patrí. Pochádzam z vinárskej rodiny a toto remeslo, až životný štýl, sa u nás odovzdávalo z generácie na generáciu. Ale už teraz viem, že moja generácia túto štafetu už pravdepodobne nepreberie.

Prečo?

Vinohradníctvo a vinárstvo zažívalo najväčší rozmach v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. V tom čase samotná Rača patrila medzi najväčšie vinohradnícke obce s cca 300 hektármi rodiacich viníc. V posledných desaťročiach však prišlo k nevídanému úpadku vinohradníctva a vinárstva, a rapídne sa zmenšili plochy vinohradov. Miesta, kde som ako dieťa pomáhal vo vinohrade, sú dnes už zastavané, alebo spustošené. Výstavba od Koliby cez Raču postupne vytláčala vinohrady z úpätia Malých Karpát. Miestnym vinohradníkom nezostávalo nič iné, ako sa postupne vinohradov zbavovať, prípadne vinohrady predať, ak nechceli zostať so svojimi pár riadkami hneď vedľa novej bytovky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, čo sa v týchto končinách dialo a ešte bude, je smutné. Ale hlavne bez konceptu, stratégie a vízie. Éru veľkých výkupov s prekvalifikovaním pozemkov na stavebné – a s okamžitým niekoľkonásobným ziskom na predaji, využili najskôr jednotlivci. Dnes sú to už „developeri“. Nedávne opatrenia priniesli zdraženie prekvalifikovania vinohradu na stavebný pozemok a mali za cieľ tento trend zvrátiť. Scenéria Malých Karpát, popretkávaná bytovkami rôznych dizajnov a farieb, však stále vyvolá akútny umelecký dojem typu „päsť na oko“.

V supermarketoch si môžeme kúpiť čílske a juhoafrické vína za pár eur a zároveň sme zistili, že naša domáca produkcia vína je prakticky v troskách i keď kvalita našich vín je porovnateľná so svetovou špičkou. Chodíme obdivovať, aké úžasné vinice majú Francúzi, Taliani a Rakúšania a vychutnávame tam tradičné jedlá v malebných regiónoch. A v slovenských reštauráciach si často ani domáce víno nemôžeme objednať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento vývoj sa podpísal aj na miestnych, obľúbených vinobraniach. Račianske vinobranie bolo pre mňa vždy o tom, že sa zišla rodina, predával sa burčiak, piekli pagáče a domáce štrúdle. K tomu kolotoče a púťové stánky. Za tie roky sa z vinobrania postupne vytratila rodinná atmosféra, čoraz menej domácich dobrôt, čoraz menej takého toho osobného a račianskeho. Navyše tohtoročné vinobranie sa nieslo aj v znamení predvolebných kampaní do župných volieb.

Minulý rok však priniesol jeden pozitívny zážitok. Po 10 rokoch bol v Rači obnovený alegorický sprievod s traktormi na zber hrozna, ktorý znamenal slávnostné otvorenie vinobrania. Spolu so zakladaním vinohradníckych spolkov, budovaním Malokarpatskej vínnej cesty a otváraním tradičných pivníc, mi to signalizuje, že ešte nie je všetko stratené, že ľudia si začali uvedomovať, akú významnú vec môžu stratiť a čo im začína chýbať

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V súčasnosti sa vo vinohradníckych oblastiach združujú podnikaví vinári a vinohradníci na prezentáciu a uplatnenie svojich produktov na trhu. Poskytujú ubytovanie, pobyt na agroturistickom dvore a okrem vínnych ciest sa púšťajú aj do gastronómie. K tomu rodinné výlety, štýlové historické a kultúrne poznávacie zájazdy.

Napriek tomu, že sa agroturistika začala rozvíjať a dostáva sa jej podpory, problémy vinohradníkov pretrvávajú. Chýbajú najmä veľkí spracovatelia hrozna, ktorí zabezpečia nákup hrozna od malých výrobcov. Chýbajú odbytové združenia, ako ich poznáme v zahraničí, napríklad v susednom Rakúsku, kde úspešne realizujú výrobu malí vinohradníci. Preto je potrebné, aby štát, župa, mestá a obce začali ťahať za jeden koniec. Aj lokálne vinohradníctvo si zaslúži systematické opatrenia, čo prinesie celkový rozvoj malokarpatského regiónu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto som nesmierne rád, ak vidím uvedomelosť novej generácie, že súčasťou budúcnosti sú tradície.

Vrátil som sa po štúdiu v zahraničí na Slovensko, do svojej rodnej Rače a aj preto som sa rozhodol kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Preto, aby naše mestá a obce boli nielen „smart“, ako som písal v minulom blogu, ale aby aj vinobrania v Rači, Svätom Jure, Pezinku a Modre, Dni zelá v Stupave, husacie a kačacie hody v Slovenskom Grobe ostali súčasťou nášho krásneho kraja.

Verím, že spojenie tradícií a trendov bude spájať generácie, aj mestá a obce. Môžeme byť inak oblečení, mať v mobile appky na vyhľadávanie lokálnych vinárstiev, ale na vinobranie s burčiakom a pagáčmi sa budeme tešiť tak, ako generácie pred nami a aj po nás. O tom to je.

Pozn. Malokarpatská vínna cesta vznikla ešte začiatkom 90. rokov na podnet občianskych združení a podnikateľov z regiónu pod Malými Karpatami. MVC v dĺžke približne 50 km. sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Ďakujem im za ich dlhoročné úsilie.

Lukáš Parízek

Lukáš Parízek

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lukáš Parízek, narodený 9. septembra 1986 v Bratislave, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rokoch 2016-2020. Súčasne predseda Rady slovenských exportérov. Venuje sa podpore slovenských podnikateľov v zahraničí a zefektívneniu nástrojov štátu v oblasti exportu. Príspevky uverejnené na tomto blogu sú osobné názory, postrehy a komentáre. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu