43 tisíc Slovákov v tomto roku zbalilo kufre a odišlo na cestu. Sú v bezpečí?

Autor: Lukáš Parízek | 13.8.2017 o 17:07 | (upravené 13.8.2017 o 20:48) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1071x

Tak hovoria čísla zo štatistiky a tie skutočné sú niekoľkonásobne väčšie. Zároveň sa na nás valia informácie o požiaroch záplavách a terorizme. Takže cestovať alebo necestovať? A ako vám štát pomôže, keď sa ocitnete v nebezpečí?

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ponúka možnosť  registrácie na svojom webe. Registrácie je dobrovoľná a získate tak bezplatnú službu poskytovania dôležitých informácií, včasného varovania pred hroziacim nebezpečenstvom v zahraničí a následne pomoc v núdzových situáciách.

Zatiaľ čo v rokoch 2012 – 2014 sa registrovalo priemerne 17 tisíc ľudí ročne, zlom nastal v roku 2015, kedy bolo registrovaných vyše 58 tisíc osôb.

V roku 2015 pred letnou sezónou zaútočili teroristi v Tunisku, a následne sa začali ľudia viac registrovať. Toho času tam letel aj náš špeciál pre našich občanov a predpokladám, že ľudia medzi sebou začali viac šíriť info o registrácii. Tak má vyzerať služba štátu svojim občanom.

Aj vy sa medzi sebou radíte, kam cestovať a kam necestovať, prípadne či vôbec niekam ísť? Nuž, je pravda, že v poslednom období sa dozvedáme zväčša smutné novinky. Požiare, úrazy, nehody, konflikty, teroristické útoky, epidémie. Správy tohto typu nám už nie sú také vzdialené ako kedysi, väčšina z nich sa stáva zvyčajná aj pre európske krajiny.

Môžeme ísť kdekoľvek a chcieť zažiť všetko. Mali by sme byť však obozretnejší, starostlivejšie si vyberať kam a kedy cestujeme a zabezpečiť si všetkými prostriedkami pomoc a ochranu.

Po vašej registrácii bude náš systém vedieť, kde sa nachádzate a môžeme vám efektívnejšie pomôcť v prípade núdze. Poskytnuté osobné údaje - informácie z formulára sa uchovávajú maximálne 30 dní po dni plánovaného ukončenia cesty a následne sú automaticky vymazané.

Ako by to malo vyzerať keď si vyberáme dovolenkovú destináciu?

Ministerstvo neodporúča cestovať do krajín kde prebieha ozbrojený konflikt alebo občianske nepokoje. Avšak keby ste predsa len cestovali, aj tak sa prosím registrujte, je to pre vaše dobro a bezpečie.

Prvý krok by som naozaj odporúčal navštíviť našu webstránku, o ktorej som už hovoril vyššie, a kliknite si na záložku CESTOVANIE A KONZULÁRNE INFO. Nájdete tam všetky potrebné informácie od základnej charakteristiky krajiny, cez informácie kam potrebujete víza a kam vám stačí aj občiansky preukaz, až po jednotlivé cestovné odporúčania, rizikové oblasti, dobrovoľnú registráciu a informačné centrum. Áno, aj to informačné centrum je tam pre vás, preto sa nehanbite zavolať ak si nie ste niečím istý prípadne ak na webstránke nenájdete potrebnú informáciu.

Ako minimalizovať možné riziká?

Každý rok vyhodnocujeme riziká a otázky, a opätovne nám z toho vychádzajú jednoduché rady.

Správajte sa opatrne tak ako aj doma s ohľadom na miestne špecifiká. V miestach kde je zvýšená kriminalita sa netreba túlať po nociach a na vyľudnených miestach, taktiež nie je obozretné uprostred ulice rozbaliť mapu a hľadať cestu späť na hotel. Nenoste pri sebe všetky vaše cennosti a peniaze, avšak vždy pri sebe niečo majte pre každý prípad.

Určite odporúčam nosiť so sebou mobilný telefón. Každopádne keď idete niekam sami, vždy informujte svoju rodinu a priateľov, kam ste sa vybrali. Že netreba zbytočne riskovať, to platí všeobecne, ale v zahraničí dvakrát. Aj keď tam môže byť dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť, vždy je to drahá a nepríjemná skúsenosť. Cestovné poistenie je výdavok, ktorý je určite finančne prijateľný.

Ešte jeden dôležitý aspekt.

Rešpektujte miestne pravidlá a zvyklosti! Neporušovať zákon to je hádam jasné, ale dôležité je aj prispôsobiť sa miestnym podmienkam, čo sa týka oblečenia, prípadne konzumácie alkoholu, spôsobu komunikácie a inej medziľudskej interakcie s ohľadom na náboženstvo, etnikum a miestne politické zriadenie. V niektorých krajinách môže dobre myslený vtip viesť až k zatknutiu, a o takú formu ubytovania určite nemáte záujem. Dokonca aj niektoré gestá (a nielen tie hanlivé) majú rôzne významy v rôznych krajinách.

Keď ste už „vonku“.

Už niekoľko rokov pri ceste do zahraničia vám „pípne“ smska s kontaktnými údajmi nášho zastupiteľského úradu v danej krajine. V žiadnom prípade túto sms nevymazávajte! Naše zastupiteľské úrady sú tam aj pre vás. V krízovej situácii použite telefónne číslo uvedené v sms a naši konzuli vám poskytnú potrebné informácie a asistenciu.

Na záver nemôžem nespomenúť terorizmus, keďže tento negatívny fenomén sa v poslednej dobe stal takmer bežnou súčasťou denného spravodajstva. A presne to je cieľ teroristov - dostať sa do povedomia a šíriť v spoločnosti strach. Preto nepodliehajme panike.

Zhrnuté v 5 krokoch:

  1. Informujte sa na www.mzv.sk;
  2. Poistite sa;
  3. Dobrovoľne sa registrujte;
  4. Buďte obozretní a zodpovední;
  5. V prípade núdze volajte na naše zastupiteľské úrady.

Určite sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí si povedia, veď to je jasné! Ale verte mi, nikto kto sa ma pýtal v poslednej dobe (a nebolo vás málo) kam cestovať a kam necestovať, prípadne či stačí občiansky preukaz alebo kde sú potrebné víza, nevedel, že všetky tieto informácie sú ľahko dostupné na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Verím, že vám boli tieto rady a informácie užitočné, a želám vám príjemnú a ničím
nerušenú dovolenku. Ak sa však rozhodnete necestovať do zahraničia, objavovať naše krásne Slovensko je tiež výborný nápad. Navyše tým podporíte rozvoj domáceho cestového
ruchu. V oboch prípadoch, smelo do toho!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?